Snaha mnohých ľudí o udržateľný spôsob života a dopyt po tovare, ktorý nezaťažuje životné prostredie prinútila výrobcov a predajcov hľadať alternatívy k bežnému plastu. Ako výborná alternatíva vyzeral byť bioplast, inak nazvaný PLA plast.

Názov nám napovedá, že ide o niečo ekologické a priateľské k Zemi a k životnému prostrediu. Je to však naozaj pravda? Podľa vedcov, odborníkov a špecialistov na túto problematiku je to veľmi diskutabilné.

Čo je PLA plast a ako vzniká?

PLA plast alebo inak nazývaný bioplast je vo všeobecnosti taký materiál, ktorý sa správa ako obyčajný plast, ale je vyrobený z rastlín alebo iného biologického materiálu namiesto ropy.

Výroba znie pomerne jednoducho - potrebujeme rastliny s vysokým obsahom škrobu. Najviac používaná je kukurica, cukrová trstina a pšenica. Škrob obsiahnutý v rastlinách je potrebné zahriať na vysokú teplotu a izolovať z neho glukózu. Kvasením glukózy získame kyselinu mliečnu a ďalšími úpravami kyselinu polymliečnu (polyacric acid alebo PLA).

PLA plast našiel široké využitie v mnohých odvetviach. Používa sa ako obalový materiál na potraviny, výrobu riadu a príboru na jedno použitie, ale aj na výrobu slamiek. Práve v odvetví gastronómie je najviac propagovaný ako ekologická a biodegradovateľná náhrada k jednorázovým plastom. Je to však naozaj pravda?

Problémy s PLA plastom 

Bioplast je teda vyrobený z rastlín. Podľa predajcov a výrobcov je biodegradovateľný a kompostovateľný. Jeho výrobou a používaním by sa údajne mala znížiť uhlíková stopa, keďže rastliny viažu uhlík z ovzdušia a tie sa potom použijú na výrobu bioplastu.

Aký je teda problém s týmto zázračným plastom?

Problém č.1 – znečistenie hnojivami a pôda nevyužitá na produkciu potravín

Na výrobu bioplastov potrebujeme rastliny ako je kukurica a pšenica. Z toho vyplýva, že  pôda, ktorá by mohla byť využitá na pestovanie potravín sa používa na „pestovanie plastov“. Približne 2 % pôdy na svete (106 miliónov hektárov) je využitých na pestovanie rastlín potrebných na výrobu bioplastov. Naviac sa na výrobu používa hlavne GMO kukurica.

Pestovanie týchto plodín sprevádzajú aj environmentálne vplyvy intenzívneho poľnohospodárstva. Sú to emisie skleníkových plynov z pohonných hmôt poľnohospodárskych strojov a znečistenie vody spôsobené odtokom zvyškov priemyselných hnojív.  V niektorých prípadoch môžu byť tieto nepriame vplyvy bioplastov na životné prostredie väčšie ako plasty vyrobené z ropy.

Problém č. 2 –  kompostovateľný len v priemyselnej kompostárni

Bioplast sa úplne biologicky rozloží iba v podmienkach priemyselnej kompostárne. Potrebná je teplota 60 °C, vlhkosť a prístup kyslíka, ktoré umožnia mikróbom rozložiť ho. Bez týchto ideálnych podmienok sa bioplast nerozloží ani na skládke, ani v domácom komposte. V prípade, že skončí na skládke sa môže stať, že kvôli nedostatku kyslíka bude produkovať pri rozklade metán, skleníkový plyn, omnoho horší ako je oxid uhličitý. Naviac je potrebné triediť ho osobitne od ostatných druhov plastu a odovzdať do priemyselnej kompostárne. 

Ak skončí v mori alebo na pôde, správa sa veľmi podobne ako bežný plast. Rozklad bude trvať desiatky až stovky rokov, bude predstavovať hrozbu pre morský aj suchozemský život a v podobe mikroplastov ohrozí aj nás, ľudí. 

Na obrázku je PLA príbor na jedno použitie a papierový pohár potiahnutý vrstvou PLA vykopaný zo zeme po 9 mesiacoch. Papier a tenučká vrstva PLA sa pomaly začali rozkladať, no vidlička ostala neporušená.  Na základe jednoduchého pokusu vidíme, že príbor vyrobený z PLA je biodegradovateľný len v podmienkach priemyselnej kompostárne. 

Problém č. 3 – recyklácia a zber

Zber a recyklácia bioplastov je pomerne zložitý proces.  V žiadnom prípade nemôže byť pri recyklácii bioplast zmiešaný s obyčajným plastom. Je to spôsobené tým, že bioplast má nižšiu teplotu topenia ako bežný plast.

Problém je, že rozoznať PLA plasty od bežného je skoro nemožné, a preto často končí v rovnakej zbernej nádobe. Ak skončí nejaký bioplast pri obyčajnom plaste, celá „várka“ sa nedá zrecyklovať a skončí v spaľovni alebo na skládke. Existujú obavy, že zvýšené používanie PLA plastov môže oslabiť súčasné úsilie o recykláciu plastov.

Voľme zodpovedne

Cieľom článku nebolo úplne bojkotovať bioplast a dať mu nálepku niečoho extrémne zlého. Podstatou bolo ukázať, že jeho nevýhody ďaleko prevyšujú výhody. Že prívlastky, ako biodegradovateľný a kompostovateľný máme brať s rezervou a pokiaľ to je možné, tento druh plastu taktiež prestať používať.

Pri voľbe toho, čím nahradiť bežný plast vo svojej domácnosti, reštaurácii či kaviarni  musíme byť obozretní. Pretože často riešenie, ktoré sa nám ponúka ako ekologická a pre životné prostredie prospešná zmena, ňou nemusí byť. Veľmi dobrou názornou ukážkou je PLA plast. Najlepšou voľbou stále ostávajú tie produkty, ktoré pochádzajú priamo z prírody a po zahodení nepredstavujú žiadnu hrozbu pre životné prostredie a nerozkladajú sa desiatky či stovky rokov. 

V tejto sérii článkov rozoberieme aj ďalšie alternatívy za plasty, ktoré sa javia ako ekologické, ale v skutočnosti nimi nie sú. V minulom článku sme rozoberali, či sú slamky na viac použití naozaj šetrné k životnému prostrediu.